Príbeh jedného maséra
Volám sa Milan Grochal.
Som masér a chiropraktik.
Pomáham ľuďom zbaviť sa rôznych bolesti v tele, ako sú bolesti chrbtice, kĺbov a rôznych iných časti tela.
Túto prácu vykonávam viac ako 30 rokov a k dnešnému dňu mi rukami prešlo mnoho tisíc klientov..
Prístup ku klientovi
Ku každému klientovi sa snažím pristupovať osobitne a individuálne. Klienta si najskôr dôkladne vyšetrím a hľadám vznik a rozsah príčin, ktoré spôsobujú postihnutému kientovi problémy (bolesti). Po vyšetrení klienta oboznámim s danou príčinou a odporučím mu najvhodnejší spôsob, ako daný problém odstrániť. Ak klient s súhlasí, odborným postupom a špecifickými technikami pôsobím čo najefektívnejšie aby som odstránil klientov problém (bolesť)..
Časté prekvapenie
Keď prídu ľudia s bolesťou k lekárovi, mnohokrát sú prekvapení a rozčarovaní, ako prebieha ich vyšetrenie a liečba.
Chodia od vyšetrenia k vyšetreniu, od dverí ku dverám a čakajú dlhé hodiny, kým prídu na radu a mnohokrát sú vyšetrenia čiastkové a nie komplexné.
Keď im predpíšu odborné vyšetrenie, ako je napr. počítačová tomografia (CT), magnetická rezonancia (MR), tak na ne čakajú niekoľko dni, týždňov až mesiacov.
Keď už po dlhých dňoch a mnohých hodín čakania absolvujúc všetky vyšetrenia určí kde vzniká pacientov problém, mnohokrát nie je danej osobe vysvetlená príčina a rozsah jeho zdravotného problému. Tým, že mu nie je vysvetlené, prečo vzniká daný zdravotný problém (bolesť), pacient nerozumie a nechápe celému liečebnému procesu.
Často tak dochádza k tomu, že pacient si nevedome nesprávnym konaním môže predlžovať liečebný proces.
Ak odborný lekár (ortopéd, neurológ) odporučí pacienta na rehabilitáciu k odbornému personálu, ako sú fyzioterapeuti, maséri, rehabilitační pracovníci, tak pre nízky stav personálu danom zariadení a veľký počet pacientov sa nemôže daný pracovník jednotlivému pacientovi dostatočne dlho a individuálne venovať.
V konečnom dôsledku sú pacienti mnohokrát nespokojní a frustrovaní s vyšetrením aj liečbou ich zdravotného problému..
Frustrácia
Keď som pracoval v nemocnici na oddelení rehabilitácie ako masér, deň čo deň som zažíval, že pre veľký počet pacientov som sa im nemohol dostatočne venovať a to hlavne z časových dôvodov.
Tým dochádzalo k tomu, že som pacientom nemohol podať adekvátny liečebný výkon, ktorý som chcel, aby mu pomohol.
To mi s odstupom času, začalo čoraz viac vadiť a moja práca ma postupne prestavala napĺňať. Prestal som v tom nevidel význam a zmysel, pretože pacientom sa ich zdravotný stav nezlepšoval tak, ako by sa mal. To viedlo k tomu, že ma to viac a viac frustrovalo.
Rozhodnutie.
Preto som sa rozhodol, že z nemocnice odídem a založím si vlastnú prevádzku zameranú na odbornú zdravotnú masáž a chiropraxiu.
V lete roku 2000 som si vybavil živnosť a otvoril som si vlastnú ordináciu. Začal som pracovať a venovať sa svojim pacientom tak, ako som najlepšie vedel ale napriek tomu som stále cítil, že niečo tomu chýba.
Keď prišiel rok 2008 a s ním finančná kríza, pacientov postupne začalo ubúdať, až som sa dostal do bodu, kde náklady na prevádzku boli vyššie ako príjmy. Vtedy som vážne uvažoval, o tom, že budem musieť v blízkej dobe ordináciu zavrieť a budem sa musieť opäť zamestnať v nejakom rehabilitačnom zariadení.
Opäť sa ma zmocnila frustrácia z predstavy, že znovu budem musieť robiť to, v čom nebudem vidieť zmysel svojej práce.
Celé týždne som chodil, ako bez ducha a premýšľal som, čo tomu chýba, kde robím chybu, aj keď sa svojím pacientom venujem tak, ako najlepšie viem.
Až jeden večer, keď som ležal v posteli, pozeral do stropu a uvažoval som nad celým tým problémom, začal som sa dávať do polohy pacienta a začal som uvažovať, ako pacient.
Vtedy mi to došlo, vtedy som to pochopil.
Pochopil som, že sa síce venujem pacientovým zdravotným problémom, ale nevenujem sa mu, ako človeku.
Ide o to, že mu nevysvetľujem, prečo vznikol jeho zdravotný problém, ako môže on ako pacient aktívne pristúpiť k rýchlejšiemu odstráneniu jeho problému a hlavne, ako mu môže predchádzať.
Zmena
Od toho dňa som začal s pacientmi viac komunikovať, hlbšie preberať ich zdravotné problémy, zapájať ich do liečebného procesu, ukazovať a vysvetľovať im príčiny ich zdravotného problému, čím vznikalo medzi mnou a pacientom určité prepojenie a dôvera.
Pacienti začali cítiť, že sa o nich zaujímam, ako o človeka a nie iba o niekoho, kto má nejaký zdravotný problém.
Tým, že som zmenil prístup k mojim pacientom, začal som u nich získavať dôveru a oni ma začali odporúčať svojim blízkym a známym.
Postupne začalo ku mne chodiť čoraz viac a viac pacientov, z ktorých mnohí sa postupne stali aj moji známi a priatelia.
Pacienti, ktorí pochopili príčinu svojho ochorenia a aktívne sa zapájali do liečebného procesu sa s radosťou a dôverou vracajú, čo je pre mňa najväčšia odmena.
A tak som našiel zmysel svojej práce ktorá ma napĺňa a uspokojuje.
.